Keresztutak

V kresťanskej literatúre sa po prvýkrát stretávame s označením nedele ako dňa Pánovho v knihe Zjavenia (1,10). Predtým označovali tento deň ako prvý deň po sobote, alebo prvý deň týždňa. Označenie ako „deň Pánov” je na pamäť Pánovho vzkriesenia. V nedeľu ráno vstal Pán Ježiš z hrobu a v nedeľu ráno bol zoslaný Duch Svätý na apoštolov po 50 dňoch, keď boli spolu. Tento deň je pre nás Božím darom. Je to Boží deň, deň radosti, ako aj živej nádeje ľudstva. Prví kresťania zamenili svätenie soboty na svätenie nedele. V tento deň boli bohoslužobné zhromaždenia.

Prvý deň týždňa mal už židovstve určitý lesk, lebo v tento deň sa začalo stvorenie sveta. Pre kresťanstvo je Ježišovo vzkriesenie začiatkom novej doby.

Zvyklošt nepracovať v deň Pánov v prvom kresťanskom zbore sa nemohla objaviť, veď členmi boli aj otroci, ktorí boli zatiahnutý do každodenného života. Tento deň mohol byť teda odlíšený od ostatných len zhromažďovaním sa. Každá nedeľa nám chce povedať, že Pán Boh chce, aby sme našli čas pre Neho, aby sme prežívali Jeho pritomnosť. Každú nedeľu máme ísť do kostola, aby sme počúvali slovo Božieho. Hodina, ktorú prežijeme na službách Božích je najdôležitejšou hodinou týždňa. Tu stretávame sa s Bohom a Jeho láskou. Boh má toho veľmi veľa, čo nám chce povedať. Niekedy nás musí znepokojiť, pretože žijeme sebecky. Často chce nás potešovať. Na službách Božích sa dozvedáme, že náš nebeský Otec o nás stará, s nami počíta, nás miluje. My nato môžeme povedať svoje „áno”, a povedať Bohu, ako veľmi Ho milujeme.

Nedeľa nie je nedeľou bez Božieho slova. Nielen stvorenie sveta bolo Božím dielom, ale aj naše spasenie. Pán Ježiš aj nás volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sanamáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinúť” (Mt 11,28). Nám nič nepomôže, len sám Ježiš Kristus nás očisťuje od všetkých hriechov. Ak vo svojom živote nedovolíme pôsobiť Pánovi, nepomôže nám ani keď v nedeľu nepohneme slamkou, nečinnosť nás neposvätí. Naša nedeľa má byť otvoreným oknom k nebesiam, k nášmu večnému domovu. Tu, na zemi sme len cudzincami. Boh nám nedeľou otvoril okno, aby ním svietilo svetlo večnosti. Nie je dobrý kresťan, kto nechodí do kostola. Ludia v tento deň chodia aj kupovať a predávať. Škoda, že nášmu pokoleniu jeho význam a hodnota skoro sa stratili. Pomalý sa už stráca rozdiel medzi dňom práce a dňom odpočinku. Veriaci v nedeľu majú navštevovať chrámy a tam posilniť sa do každodenného boja. Nám má záležiť na tom, aby nedeľa nestratila svoj náboženský charakter. Boh sa neviazal ani na jeden deň, akoby len ten bol svätý, v ktorom by bolo treba svätejšie žiť ako v ostatných. Každý deň máme žiť svätým životom. Žijeme v uponáhľanom čase, v technickej civilizácii a tak sme si obrátili nedeľu na opak, čím si škodíme a pripravujeme skazu. Vraj nedeľu ukradol diabol a my sme ju dali ukradnúť. Boh vedel čo robí, keď dal ľuďom toto prikázanie. Pamätaj, aby si sviatočný deň svätil! Vedel, že sa človek potrebuje občas zastaviť, obzrieť spät alebo zahľadieť dopredu a opýtať sa ako ďalej. Nevrav, že už veľa si počul o tom, čo sa vo svitočný deň smie, a čo nie.

Tak, ako sa v prvý deň po sobote Mária Magdaléna vybrala hľadať Pána Ježiša, tak máme aj my v nedeľu hľadať nášho Pána. Bojujme o dôstojnosť nedele. Chráňme a sväťme svoje sviatočné dni.

Cselovszky Ferenc