Mór Jókai

Pamätná izba Móra Jókaiho v Podunajskom múzeu

Najväčší maďarský poviedkár sa narodil 18. februára v Komárne. Otec Jozef Jókay, matka Mária Pulay. Už v detstve sa začal prejavovať jeho spisovateľský talent. Ako právny praktikant pôsobil v Pešti, tam ho do spisovateľských kruhov priviedol Sándor Petőfi. Prvé poviedky mu vyšli v novinách Pesti Hírlap a Életképek. V roku 1846 vyšiel jeho prvý román Všedné dni. V revolúcii 1848 bol po boku Petőfiho vodcom mládeže. V tom istom roku sa oženil s umelkyňou Národného divadla Rózou Laborfalvyovou. Počas revolúcie redigoval noviny Pesti Hírlap a Esti Lapok. Habsburgská svojvôľa dokázala potlačiť uhorské snahy za slobodu len za pomoci armády ruského cára. Po zložení zbraní pri Világosi sa ukrýval v Bukových horách, až kým manželka nezískala preňho amnestiu. Od 1860 ? tych rokov ako parlamentný poslanec pôsobil i v politických kruhoch ? do roku 1896. Politickou činnosťou ešte stúpala jeho obľúbenosť, ktorú si získal literárnymi prácami. Úspech mu priniesli i divadelné hry Szigetvárski martýri /1860/ a Zlatý človek /1884/. Bol členom Maďarskej akadémie vied, Spoločnosti Kisfaludyho a sám inicioval založenie Spoločnosti Petőfiho. V roku 1894 bolo s veľkou pompou oslavované polstoročie Jókaiho literárnej činnosti. Vtedy vyšlo reprezentatívne vydanie jeho celého diela. Po jeho smrti 5. mája 1904 smútila celá krajina. V roku 1925 sa konali veľké oslavy 100. výročia jeho narodenia.

 

Stránki

Jókai Mór keresztelője