|
|
|
Ferenc Kazinczy
|
Ferenc Kazinczy
|
- október 1759 Érsemjén - 23. august 1831 Séphalom
Vodca obnovy maďarského jazyka reformovaného náboženstva. Študoval v Debrecíne, Kežmarku, Prešove a Šárošpataku. Absolvoval teológiu. V roku 1779 sa stal právnym praktikantom. Právnické prostredie prijalo jeho náklonnosť k literatúre a umeniu a v roku 1786 ho vymenovali za inšpektora národných škôl. Keďže v tom období nemohol mať človek protestantského vierovyznania úrad, v roku 1791 ho prepustili. Vtedy sa stal členom Cechu slobodomurárov, ktorý pripravoval revolúciu. Na základe obvinenia na Martinovičovom sprisahaní ho najprv odsúdili na smrť, ale potom mu udelili milosť a odsúdili ho do žalára. Bol v temnici v Spielbergu, Kufsteine, Mukačeve. V rokoch 1794 - 1801 strávil viac ako šesť rokov v žalári. Na slobodu sa dostal v jeseni 1801, ako štyridsaťdva ročný. Oženil sa a keďže po matkinej smrti sa majetok rozpadol, základom živobytia sa mu stal skromný pozemok pri Báňačke, malej dedinke vedľa Šárošpataku. Toto územie vo svolich literárnych prácach nazýval - Séphalom - čo neskôr bola aj úradne prijaté. Domovom mu bol od roku 1804 a stal sa zároveň literárnym strediskom. V rokoch 1814 ? 1818 bol hlavným správcom reformovanej cirkvi v Novom Meste pod Šiatrom, v roku 1820 archivárom Zemplínskej župy. V roku 1830 ho na základe jeho významne literárnej a cirkevnej činnosti zvolili za člena Maďarskej akadémie vied.
|
|
| | Obrazi
|
| | |
| |
|
Odseknutá hlava Ignáca Martinovicsa, dobová kresba
|
|
Erb Šárošpataku
|
|
Najstarší obraz Reformovaného kolégia v Šárošpataku
|
|
Prešov dobová kresba
|
|
Šárošpatak, loggia Lórántffyovcov
|
|
| |
|
)
)
)
)
)
)